Plachetníci z Floridy

Ohodnoťte tento článok
(3 Hlasov)

Plachetníky z Floridy 1.časť

Autor Peter Hájik

Z ničoho nič, plavák mizne pod vodou. Miloš vytrháva udicu z držiaku a zreve- „Je tam!“ Kapitán spomaľuje loď. Červená bublina plaváku prudko mení smer a rozbieha sa oproti nám. Multiplikátor sa roztáča na plné obrátkyMiloš evidentne nevie, čo sa deje. Ťah ryby ustal. Z vĺn vyťahujeme dýchajúcu hlavu ryby, ktorá má odhryznutý zvyšok tela. Vitajte na Miami.

Cesta k šťastiu nevedie, šťastie je cesta. A ja, plný očakávania letím na krídlach osudu

( Boeing 747 ) loviť plachetníky a doráda do príbrežných vôd v okolí Miami. Táto cesta mi má pomôcť rozšíriť ponuku zájazdov v mojej cestovke o ďalšiu rybačku vo svete. Priateľ Janko nám cez svojho syna , ktorý robí trénera juniorov jachtingu, pripravil rybársky výlet, ktorý je vo svete známy pod názvom- Big Game Fishing. Vsádzame na istotu a z ponúkaných kapitánov si ešte doma vyberáme toho najdrahšieho , ale z najlepšími referenciami. A veru nemusíme ľutovať. Už deň po prílete sme sa v miestnych novinách Miami Herald dočítali, že posádka vedená kapitánom našej lode vyhrala prestížny pretek v športovom love plachetníkov s odmenou 1.3OO.OOO,-Sk za prvé miesto. Vráťme sa však o kúsok späť, keď slovo dalo slovo a ja s priateľmi už stojím, po zaslaní nevyhnutných dokladov, pred americkým veľvyslanectvom. Ozbrojený nekonečnou trpezlivosťou čakáme na rozhodnutie, či spĺňame podmienky na udelenie víz. Dúfam, že ďalší moji klienti už túto skúšku nebudú musieť podstúpiť.

Let na trase Viedeň-Londýn-Miami prebehol bez problémov a my sa už vítame s Marekom, ktorý mám celú rybársku akciu na Floride pripravil. Pred letiskom nás čakala typická americká kára. Osemvalcový dostavník s obsahom šesťtisíc kubických centimetrov. Stádo koní pod kapotou určite žerie aj trávu popri ceste, ešteže liter nafty stojí necelý dolár. Ubytovanie v hoteli je fajn a kvalitný spánok nám pomohol rýchlo sa vyrovnať s posunom času. Ráno sme navštívili neďaleký rybársky obchod , kde sme nakúpili malé mŕtve nástrahove rybky a pol kila kreviet. Skúšame chytať na pobreží ostrova, ktorý je malou rezerváciou a oddychovou zónou pre miestnych obyvateľov. Z chodníka, pozdĺž pobrežia sú do mora zapustené betónové móla určené na rybolov. Ako správny Slováci prekračujeme zábradlie a začíname chytať na kameňoch, hneď vedľa vyhradeného miesta. Ešte máme hrejivý pocit pri srdci po pustení prvej prekrásne sfarbenej rybke, ktorá vyzerala ako detská gumená hračka , keď tu k nám pristúpila žena v uniforme. „Helou bojz“- zaštebotala brunetka v rovnošate a s úsmevom vztýčila ukazovák. Nepotrebovali sme žiadneho tlmočníka, aby sme pochopili, že chytať ryby je povolené iba z móla, ktoré je nato určené, totiž na zábradlí bola pripevnená tabuľa, kde bol nakreslený prečiarknutý rybár chytajúci na pobreží. Ale neskúste to, keď to je zakázané. Opätujeme jej úsmev a už sa aj praceme na voľné mólo. Opierajúc sa o zábradlie lovíme ryby medzi piliermi a zisťujeme, že ich je ďaleko viac ako tam odkiaľ sme zmizli. Pod chvíľou ukazujeme jeden druhému, kto akú pestrofarebnú rybku chytil. Nikto nemachruje s názvami rýb, ani jeden druh týchto pestrofarebných potvor nám nič nehovorí. Zahrievacie kolo máme za sebou. Cestou domov sa zastavujeme v prístave, aby sme si prehliadli loď s ktorou na ďalší deň vyrážame na oceán. Miss Britt je názov lode, ktorej stavba a výbava je do posledného detailu podriadená profesionálnemu športovému rybolovu. Je vyrobená v roku 2006. Ráno nás pred prvou plavbou vítajú kapitán Alex (27 rokov) a jeho pomocník Jayson (23 rokov). V strede nablýskanej lode je umiestnená trojposchodová veža,  ktorej prvé poschodie slúži ako kormidelné hniezdo a ďalšie dve poschodia sú vyhliadkovým posedom pre sledovanie pohybu rýb pri vodnej hladine. Po vzájomnom predstavení sa a krátkom podaní rúk vyrážame na oceán. Motory víria hladinu, vietor nám vytláča slzy z očí a z niektorých aj raňajky. Po chvíli plavby zostávame stáť na dohľad od pobrežia pri vysokých drevených koloch. Na týchto stĺpoch sú uchytené pozičné svetlá označujúce plavebnú dráhu do prístavu. V plytkej vode sa to hemží rybou drobotinou. Poťahovaním naväzdca zo šiestimi umelými muškami vo vodnom stĺpci, dráždime rybky k útoku. Veľkosť úlovkov je od pätnásť do dvadsať centimetrov. Rybky uchovávame v nádržiach , ktoré sú umiestnené v trupe a v priehľadnom akváriu na boku lode. Vyrážame. Loď naberá takú rýchlosť, že vlny za nami dosahujú viac ako metrovú výšku. Jayson začína pripravovať udice k lovu. Je radosť pozerať sa na človeka, ktorý nielenže sa bez problémov pohybuje po palube, ale dokáže popri tom i pracovať. Nám robí problém stáť na nohách a jednou rukou sa pridŕžať čohokoľvek. Spôsob lovu, ktorý Jayson chystá je veľmi vzdialený tomu, čo som zažil pri morských rybačkách na Kanárskych ostrovoch, alebo v Thajsku. Dnes už môžem smelo prehlásiť, že vtedy išlo o rybársky výlet, kedy kapitán pred každým vyplávaním alibisticky vysvetľoval, že urobí všetko preto, aby sme boli spokojní ale aj my musíme uznať, že napriek jeho snahe, oceánu a rybám sa rozkázať nedá. Naši dvaja chalani nás takýmito „kydmi“ neobárali. Nekládli žiaden dôraz nato, čo budeme jesť a piť. Ich cieľ bol jasný. Umožniť nám zdolávať čo najviac veľkých rýb. Do bokov zadnej časti lode uchytili elektrické navijaky, ktoré slúžili na vypúšťanie plátenných šarkanov. Z trupu lode sa na každú stranu rozložilo oceľové rameno. Premysleným systémom bol silon z udice vedený na rameno lode odtiaľ na šnúru šarkana a pokračoval do vody, kde bola na konci udice zavesená nástrahová rybička. Je mi jasné, že ste z môjho výkladu jelene. Veď i nám , ktorí sme boli priamo pri príprave tohto zložitého systému chvíľu trvalo, lež sme sa zorientovali o čo vlastne ide. V konečnom dôsledku si predstavte loď , ktorá za sebou ťahá šesť nastražených udíc zo živými rybkami. Čo nás veľmi prekvapilo, bola hrúbka silónu a veľkosť háčika. Pri ozaj pevnom prúte a masívnom multiplikatory vyzeral štyridsiatka silon a päťnulka háčik ako najslabšie ohnivko tejto udice.

Loď pomaly brázdila vody v okolí Miami. Mrakodrapy na pobreží sa nám stratili z dohľadu. Náš príbeh starcov na mori začínal. Sedíme za nastraženými udicami a sústavne povoľujeme alebo priťahujeme cievku multiplikátora, aby nastražená rybička zostávala jeden až dva metre pod hladinou. „ Pítr, Pítr!!!“ – kričí na mňa Alex od kormidla na veži a prstom ukazuje na červenú signálku nad vodou, ktorá sa vychýlila doľava a zostáva ďaleko za loďou. Miloš, muž činu stojaci najbližšie k udici ju vytrháva z držiaku a zasekáva. Prudkým pohybom udice vytrhol silon klipmi uchytený o šnúru šarkana a rameno lode. Na udici cítiť prvý ťah ryby. V tej chvíli sa zastavuje ďalšia signálka a v akcii sa ocitáva Miro. Adrenalín sa nám vovalil bleskovo do žíl. Ťah jednej i druhej ryby je prudký, no krátky. Nasleduje výskok a nad hladinou sa ukázalo modro-zlatisté telo doráda, nazývaného Američanmi dolphin. Boj naberá na obrátkach. Po zábere kapitán zastavil loď a ryby striedajú ťah na oceán a drobné výskoky. Čím sú doráda bližšie k lodi, tak tým viac sa ich úniky skracujú a my cítime ako ich opúšťajú sily. Po prvý krát sa nám naskytol pohľad na vyčerpanú rybu ležiacu bezvládne naboku pri lodi. Sú nádherné. Mirove dorádo je zjavne mohutnejšie s vysokým hrbom na hlave, čo je typickým znakom pre samca. Nad veľkosťou rýb (150cm a 130 cm) uznanlivo pokyvujú hlavami aj naši sprievodcovia. Dokonca Jayson hovorí, že je to najväčší tohtoročný dolphin . Úlovky ukladáme na šupinkový ľad do chladiaceho boxu na lodi. Tento druh rýb určite patrí medzi najchutnejšie , lebo v miestnej prístavnej reštaurácii sú veľmi vyhľadávané i napriek vyššej cene oproti ostatným druhom rýb.

Rozjasané tváre a potľapkávanie šťastných lovcov po pleciach umocňujú bojovú rybársku náladu. Lov pokračuje. Ešte v priebehu vychutnávania ukľudňujúcej cigaretky sa opäť z vyhliadkovej veže ozýva Alexov rev- „ Sejlfiš, sejlfiš!!!“ Opäť zasekáva dieťa šťasteny Miro. Ponúkanú udicu na zdolávanie odmietam, som rozhodnutý nášho prvého plachetníka nafilmovať. Už od prvej minúty je jasné, že je to protivník viac než dôstojný. Toto som ešte na rybách nevidel. Ťah cievky multiplikátora je nielenže strašne rýchly ale trvá nekonečne dlho. Z navijaku ubudlo určite viac ako sto metrov, kým sa ryba rozhodla predviesť nám svoje prvé salto. Už mi je jasná dôsledná príprava udíc, kedy naši sprievodcovia skontrolovali každý detail a veľkú pozornosť venovali najmä nastaveniu brzdy. Odolávať dlhým výpadom, ktoré často krát zakončil plachetník tancom na chvoste, to chce skutočne cit pre zdolávanie ryby. A ten Miro mal. Po zábere sme nášmu toreadorovi nasadili opasok, do ktorého si uchytil prút, lebo tlak rúčky udice do oblasti , kde stehná prechádzajú plynule do trupu mu vylúdil zúfalý úškrn. Plachetník lietal z prednej časti lode na zadnú a späť. Nič nám nemohlo uniknúť. Mira prenasledujeme s malým odstupom ako procesia, len prvý pútnik nenesie vztýčený kríž, ale ohnutú udicu. Naháňali sme ho už dobrú polhodinu, keď sa prvýkrát prevalil plachetník nabok asi desať metrov od lode. Všetci sme sa navalili cez zábradlie lode, dúfajúc, že sa z hĺbky pod vodou vynorí striebristá nádhera a my konečne uvidíme z blízka tohto krásavca. Ryba sa mihala ešte dva metre pod vodou tesne pri lodi, keď sa Jayson načiahol za vlascom a urobil cvak. Ustrihol silon. Všetci pozeráme v nemom úžase na seba. Vlajúci koniec silonu vo vetre nás uisťuje, že nebude žiadne fotografovanie, žiadne híkanie. Ak by bol kapitánov pomocník ostal ešte chvíľu prehnutý cez zábradlie, mohol zle dopadnúť. Intuitívne cítim, že Mirova noha sa chystá k náprahu. Tuším by som mu v tom ani nebránil. Nasleduje dlhé vzájomné vysvetľovanie. Všetci sme boli upozornení, že plachetník – sailfish sa stal na Floride modlou športových rybárov. Všetky ryby sú púšťané na slobodu ešte vo vode, keď je jasný víťaz a nasledovalo by iba surové vylovenie ryby hákom. Všetko chápeme aj súhlasíme, ale prosíme iba o trochu trpezlivosti pred tým, ako sa ryba odstrihne a pustí spať i s háčikom a kusom silonu. Jednoducho chceme rybu fotiť a filmovať. Kapitán Alex nám toto prisľúbil s úsmevom. Hurááá!!!

Plachetníky z Floridy 2.časť

Autor Peter Hájik

Čln sa tíško šinie bažinami popri mandrovníkových porastoch. Bok lode sa opiera o chrastie, v ktorom sa batolí dvadsať malých aligátoríkov. Statnú maminu iba tušíme v kroví. Ray im zamáva špičkou udice nad hlavami. To musíme vidieť všetci a natlačíme sa na pravú stranu plavidla. To sa bleskovo preváži a cez okraj sa valí voda. Mokraďami sa nesú výkriky strachu...

Na ďalší deň ráno prichádzame plný energie do prístavu. V rukách nesieme nákupy jedla a pitia na celodenný výlet. Tvárime sa ako keby sme nešli na lov iba po druhýkrát, ale robili sprievodcov od narodenia. Začiatok mesiaca marca je na Floride pre našinca báječný. U nás je ešte zima a chlad a tu dosahuje teplota už príjemných dvadsaťšesť stupňov. Je pravda, že na lodi, keď pofukuje vietor, nie je sila slnka ihneď citeľná, ale nepodceňujeme to a na hrubo sa natierame faktormi. Úvod rybačky je navlas rovnaký ako v predchádzajúci deň. Odchádzame z prístavu a plavíme sa popri desiatkach jácht, aké u nás doma vidieť iba v televízii, keď ukazujú štátom zadržané majetky našich spoluobčanov. Dnes sa príliš nezdržiavame lovom nástražných rybičiek v pobrežných plytčinách. Alex to rieši jednoducho. Z útrob kajuty prinesie vrhaciu sieť a priam obradne sa do nej začne omotávať. Kladie si sieť na jedno plece, na druhé plece a do oboch rúk. Rozkročí sa a urobí rýchlu otočku. Na náš údiv on zostáva na lodi a do oceána letí roztiahnutá sieť. Po minúte ju vyťahuje plnú malých rybiek. Moja predstava o veľkosti rýb , ktorými sa živí plachetník bola aspoň o triedu väčšia a nie tieto dvadsaťcentimetrové žubrienky. Včera nás však naši sprievodcovia presvedčili, že vedia čo robia, a čo je najlepšia nástraha. Už vieme, čo bude nasledovať. Na oceáne sa vypustia šarkany a na nich budú visieť naše udice.

Záber prišiel po hodine brázdenia oceánu. Vytrhávam udicu z držiaku a kútikom oka vidím ako mizne červená signálka v diaľke. V tejto chvíli je to iba o trpezlivosti. Držím udicu v rukách a chalani mi nasadzujú opasok. Koniec prútu zapichnem do držiaka a sledujem, ako sa divoko odvíja silon z multiplikátora. Súvislý ťah nie a nie zastaviť. Relatívne malý háčik a tenký vlasec dávajú slušné šance i rybe. Miloš mi cez plece filmuje cievku multiplikátora, z ktorej už ubudlo viac ako dvesto metrov silonu. Treba niečo urobiť, ale čo? Palcom sa snažím pribrzďovať cievku navijaka, čím riskujem, že sa ryba vypne, no jej únik stále neprestáva . „Však za chvíľu je na Kube!“ , konštatuje Ivan. „ No tí nám ju veru nevrátia“ – dopĺňa Miro. V tej chvíli sa udica vystiera a nás zalial pocit neistoty. „Je v riti.“ – hovorím a pozerám na obzor , kde tuším, že skončila jazda môjho spanilého mečúňa. Tu zrazu cievka multiplikátora ticho bzikla a v diaľke zvody vyskakuje plachetník. Jedenkrát, druhýkrát. „ Je tam, do čerta, je tam! – a začínam navíjať. Krútim kľučkou ako blázon , ale necítim žiaden odpor. Nič múdrejšie nenapadlo nášho sprievodcu Alexa, len sa snažiť mi pomáhať navíjať a kričať na mňa :“ Rýchlejšie, rýchlejšie!“ Od lodi unikala ryba rýchlo. No k lodi sa vracala ešte rýchlejšie, lebo už nemusí prekonávať odpor udice. Verím, že tieto strieborné torpéda plávajú rýchlosťou presahujúcu možno i päťdesiat kilometrov za hodinu. Udica sa opäť napína a nasledujú ďalšie kotrmelce nad vodou. „Paráda, mám to nafilmované!“ –teší sa Miloš. Toto naše preťahovanie už trvá dobrú pol hodinu a ja v zápale boja ani nevnímam , že záujem sa presunul na zadnú časť lode, kde Ivan zapriahol ďalšieho okrídleného tátoša. „Bomba“ – hovorí Jožko , ktorému nie je práve najlepšie na rozhúpanej lodi. „Rýchlo, rýchlo, ponáhľaj!“ – kričí Alex a rukami tlačí Ivana na provu lode, kde stojím ja. No zbohom. Jeho silon reže hladinu vody a mieri pod oblúk mojej udice. Nasleduje zlatá brána. Dvíham udicu vysoko nad hlavu a pod ňou sa preženie prikrčený Ivan , ktorého tlačí Alex, za ním potkýnajúci sa Miro a vláčik uzatvára filmujúci Miloš. Na lodi je krik, naháňačka a organizovaný chaos. Nikto si v tomto zmätku nevšíma, že moja udica zostala odrazu hluchá. Tá pačmaga sa po viac ako pol hodine vypína z háčika. Jednoducho na porazenie. Nepomôže mi ani plakať a tak ticho sledujem, ako Ivan postupne zdoláva svoju rybu, ktorá je bližšie a bližšie pri lodi. Alex si naťahuje rukavicu a za silon priťahuje plachetníka na dosah. Urobil to, čo by sme sa my asi neodvážili. Rukou schmatne vynorený rybací zobák a vyťahuje z vody metajúcu sa hlavu ryby. Žasneme. Plachetník má obrovské oči a vo vode vlaje jeho široko rozprestretá chrbtová plutva. Je to nádhera. Odhadujeme mu veľkosť cez dva metre. Pomocník kapitána vyťahuje háčik s kútika papule a usmiaty pozrie na nás. „OK?“ –spýta sa. Prikyvujeme hlavami na súhlas , že zážitok je dokonaný a rybu môže pustiť. Ivana musíme pobúchať po chrbte aby sa nadýchol , lebo ten už levituje medzi nebom a loďou. Rybolov pokračuje.

V nasledujúcich hodinách sa obdobná situácia zopakovala ešte niekoľko krát. Medzi úlovky plachetníkov sa vkliesnili i tri kusy nádherných dorád, ktoré na rozdiel od plachetníkov sa na slobodu nepustili, ale skončili v boxe s ľadom. Rybačka tohto druhu dá celkom zabrať. Už len udržiavanie rovnováhy na rozhúpanej lodi počas celého dňa je pre nás suchozemcov niečo nové a namáhavé. Najväčšia únava na každého doľahla po príchode na hotel , kedy už doznel vplyv nahromadeného adrenalínu. Na ďalší deň je naplánovaný až nočný lov tarponov, preto slnečný deň využívame na prehliadku slávnej Miami Beach. Medzi kúpajúcimi a opaľujúcimi hľadáme Pamelu Anderson, ale tá sa dnes nudí asi niekde inde. Na chodníku som zastavil vyšportovaného a potetovaného chlapíka , ktorého som poprosil , či by nám neurobil spoločnú fotku. Miro iba ticho skonštatoval, že toho určite nedobehnem, keď mi začne utekať s foťákom. Náhodou bol dotyčný celkom milý a fotoaparát mi vrátil aj s jediným spoločným záberom s našej výpravy. Skočili sme na odporúčanie Janka , ktorý na Miami už bol viackrát, ochutnať do miestnej špeci-reštaurácie grilované krídelká. Ono, kuracinou sme sa tu napchavali každý deň, ale tieto krídelká nosili na stôl pekné riťky. Všetci sú opálení a ja až prihorený, keď sadáme na našu loď pripravení zvádzať tuhé nočné boje s tarponmi. Naši sprievodcovia prirazili s loďou ku kamennému valu, ktorý slúži ako vlnolam a chráni pobrežie spolu s prístavom od príboju z otvoreného oceánu. Napichávame na háčiky krevety a hádžeme ich do vĺn rozbíjajúcich sa o obrovské skaly. Nikto nehlási žiaden záber. Nad našimi hlavami krúžia čajky a škriekajú do vetra. Jedna z nich sa odpája od kŕdľa a strmhlav pikuje do vody. S krevetou v zobáku vzlieta z vĺn. Jožko mierne prisekáva udicou a vytrháva jej  úlovok , ktorý sa už už chystala prehltnúť. Kde sa vzal, tu sa vzal a ďalšiu krevetu už unáša našuchorený pelikán. Toho zas prisekáva Ivan. Krátky boj o krevetu ukončuje náš rybársky sprievodca s nadávkou – blbý vták – štartuje loď a velí na ústup. Naša ornitologická vsuvka sa už končí a my mierime pod mrakodrapy , ktorých základy sú obmývané morom. Slnko už dávno zašlo a my začíname chytať ponorený v tme priamo pod vysvietenými nebotyčnými budovami. Tak toto sme nečakali. Ryby chytáme uprostred nočného Miami. Táto rybačka, ako taká, nestála za veľa. Chytili sme päť či šesť tarponov , nie väčších ako päťdesiat centimetrov. Pohyb po lodi , keď svojich kamarátov skôr tušíte ako vidíte, nie je sranda. Nejaký dobrák nezatvoril príklop na otvore pre nástrahové rybičky, ktorý sa nachádzal uprostred paluby. Samozrejme, že ja som do tej diery treskol. Rana „jak hovado“ a môj lakeť navrel na veľkosť grapefruitu. Modrina mi zišla až vtedy , keď som už skoro zabudol, že som bol na Floride.

Ray, majiteľ firmy, u ktorej sme mali zabezpečenú rybačku nám v rámci budúcej spolupráce ponúkol lov rýb v miestnych močariskách na jeho vlastnej lodi. Tieto bažiny sa rozprestierajú na desiatkach štvorcových kilometrov , južne od mesta Miami. Cez mokrade sa tiahnu rieky nazývané „everglades“ , ktoré tečú tak pomaly, že vlastne, kto vie , či aj tečú?!

Rayov čln nie je obyčajný motorák na aký sme zvyknutý , ale je to na  love plavidlo poháňané vzdušnou leteckou vrtuľou. Takýto dopravný prostriedok, za strašného hluku burácajúceho motora , prejde i po tých najplytších barinách. Nasádzame chrániče sluchu a hybaj loviť ryby do kráľovstva aligátorov. Boli sme upozornení, že od cesty , kde sme nechali naše auto, sa vzdialime tridsať kilometrov. Po niekoľkých kilometroch čln zastavuje a Ray sa mi niečo snaží vysvetliť. Prstom ukazuje na strom uprostred vody, ale vtom reve motora som mu nerozumel ani slovo. Na konároch stromu boli povešané dámske nohavičky a rôzne veľkosti podprseniek. Toto sa nachádzalo uprostred bažín. Doma sme sa nemohli dohodnúť na tom, či spodná bielizeň je po párikoch, na ktoré narazil aligátor a stihli utiecť, alebo po párikoch, čo utiecť nestihli. Po ďalších pätnástich minútach sme sa ocitli na okraji zarastenej rieky , ktorú lemovali husté pobrežné porasty mandrovníkov. Aligátory, malí, veľkí, ešte väčší sa nachádzali všade okolo nás. Boli ich desiatky. Pohľad priam na zožratie. Človek si zvykne na všetko a o dvadsať minút sme sa prestali džugať jeden druhého a prekrikovať „Aha pozri na tú obludu“ alebo „Panenka Mária , ten má ale zuby!“ . Ray vypol motor a my sme začali naväzovať na prívlačové prúty malé štvorcentimetrové vobleriky Lovec. Tieto nám Ray schválil , že tu budú určite bodovať. Neviem, či ste už niekedy chytali, takže ani netušíte aké ryby sa vo vode skrývajú. Veľkú väčšinu rýb, ktoré sme chytali som poznal iba z akvaristických obchodov. Rôzne druhy a čeľade cichlíd, pomedzi to sa pritrafil chytiť aj ostriežik čierny ( Black Bass) i ryba podobná jeseterovi , ktorú náš sprievodca nazval karpfiš. Čo hod, to prekvapenie. Nedalo sa toho nabažiť. Úlovky boli síce nie veľké , ale mimoriadne bojovné. Super zábava. Ray mi zobral udicu s chyteným ocelátusom a začal prútom pohybovať hore dolu tak, aby rybka čľupkala na hladine. Mali ste to vidieť. Zrazu sa z krovín spustil do vody aligátor a za ním druhý. Po chvíli čľapkania, keď títo dvaja zostali nehybne stáť, kúsok od pohupujúcej sa ryby, do vody sa vnoril tretí adept. Tento sa veru z ničím nezdržiaval. Plával priamo k člnu a chňap. Prudko zaútočil na ocelátusa a zožral ho i s voblerom. Tenučká udica sa ohla do prasknutia a silon sa pretrhol. Mľaskajúci aligátor sa nehlučne ponoril pod vodou a odplával. Okrem strachu sme mali aj radosť, že i táto absurdita sa nám podarila natočiť (mimochodom, DVD je už na svete).

Florida nám ponúkla pekné a nevšedné rybárske zážitky. Na úspešnej výprave sa chytilo jedenásť plachetníkov , šesť dorád hromada drobných rýb , dve čajky, pelikán a jeden aligátor. Tešíme sa na opätovnú návštevu a hádžeme mincu do oceánu .

Koniec

18 komentáre

  • Comment Link JamesDot sobota, 08 júl 2017 23:39 K2_POSTED_BY JamesDot

    welche sind die besten online casinos
    online roulette for real money
    play blackjack online casino
    roulette online
    the best online casino for mac

  • Comment Link Kelvepinfon sobota, 08 júl 2017 08:22 K2_POSTED_BY Kelvepinfon

    Soit 20mg Du Principe Actif Tadalafil Un Inhibiteur De La Pde viagra online pharmacy Levitra Professional Sale

  • Comment Link KevinGreew sobota, 08 júl 2017 02:07 K2_POSTED_BY KevinGreew

    pharmacy online
    Online Pharmacy
    can i buy cialis in mexico
    Pharmacy Online
    online pharmacies that do not require a prescription

  • Comment Link Jordandeark štvrtok, 06 júl 2017 14:18 K2_POSTED_BY Jordandeark

    canadian pharmacy cialis
    Canadian Pharmacies
    cvs pharmacy online
    Online Pharmacies
    canadian pharmacy reviews

  • Comment Link Kelvepinfon pondelok, 19 jún 2017 15:45 K2_POSTED_BY Kelvepinfon

    Viagra Serios Bestellen Affordable Levitra Efectos Del Viagra En Una Mujer Lioresal Vente En Canada Where Can I Buy Priligy Levitra Pour Femme Cialis Liquid Packs viagra Get Generic Cheapeast Provera Medication Shop Uses Cephalexin For Skin And Muscle Cheapest Strattera Online Zithromax Active Ingredient India Online Pharmacy Medications Cheap Generic Viagra Viagra Contre Decalage Horaire Donde Comprar Cialis En Capital Federal Prices Kamagra Priligy Rezeptfrei Paypal

  • Comment Link Jeffreymig streda, 11 január 2017 14:42 K2_POSTED_BY Jeffreymig

    atoli powie "tak" aż do słuchawki. Przypadkiem pomyślisz, iż pretendent aż do pracy prosto Twoja osoba, kiedy także istnienia, jest wyzwanie stawiane przedsiębiorstwa, a nawet się, że w najbliższej przyszłością społeczną. Ochudzanie. Ci, którzy nie wręcz przeciwnie na korzyść, toż też cechuje się przeciwnie kolejnym sukcesem w sprzed firmami, którym ufają. Jaka powinna stanowić.
    opinie o Kross level

  • Comment Link Merrill nedeľa, 22 november 2015 01:42 K2_POSTED_BY Merrill

    Hi there! I'm at work surfing around your blog from my new iphone!
    Just wanted to say I love reading your blog and look forward to
    all your posts! Keep up the excellent work!

  • Comment Link Gisele streda, 18 november 2015 22:27 K2_POSTED_BY Gisele

    Entretanto, a versão livre é limitada a um número de
    URLs testadas, sendo prejudicial para grandes empresas,
    que contam com muito material.

Napíšte komentár

(*)Povinné